Pravý a skutočný Boh je Bohom dokonalých vlastností či atribútov. Boží ľud si od dávna všímal, že Písmo znovu a znovu takto Boha predstavuje a preto je zjavné, že atribúty či vlastnosti sú jeden z nosných spôsobov, cez ktorý sa nám živý Boh chce dať poznať.  

I človeka môžeme popísať cez rôzne vlastnosti, ktoré sú však všetky len odvodené od tých Božích alebo stoja v ostrom kontraste ku tým Božím nádherným vlastnostiam. Kým sa ľudia nachádzali v stave prvotnej spravodlivosti ešte pred pádom do hriechu, kontrasty vyplývali z obrovskej priepasti medzi samoexistujúcim večným Bohom a človekom ako obmedzenou bytosťou existujúcou v tele a v plnej závislosti na svojom Stvoriteľovi. Po páde do hriechu sa kontrasty ešte prehĺbili, lebo ku tým vyššie zmieneným pribudli kontrasty morálne či duchovné so všetkými ich tragickými dôsledkami.

V tomto kázaní budeme krížom cez Písma sledovať jeden z takých kontrastov, ktoré sa zrodili po páde človeka do hriechu – budeme sa pozerať na Božiu neochvejnú spravodlivosť a v nekonečnom kontraste ku nej sa nám z Písma zobrazí bieda ľudskej nespravodlivosti.

Božia spravodlivosť okrem iného znamená, že Boh vždy koná v súlade so svojím charakterom a so svojimi sľubmi. Ľudská nespravodlivosť okrem iného znamená, že človek koná v rozpore s Božími charakterom, v rozpore s tým pre aký život bol pôvodne na počiatku stvorený a dokonca i v rozpore so svojimi vlastnými sľubmi. Takto je Boh zjavený ako Boh pravdy a človek je nájdený ako klamár. Uvidíme aj to, ako je nakoniec Božia nemenná spravodlivosť zdrojom i nástrojom toho, aby vôbec mohol byť nespravodlivý človek zachránený zo svojich vín a biedy.